Aban dze kookoo bo fofor a wɔdze bɔtɔ kookoo wɔ haban mu hɔ ara ato gua.
Kookoo yɛ eduadzewa kor a ɔdze sika brɛ ɔman Ghan. Iyi ama dowdowara dze hɔn ho ahyɛ kookoo dwumayɛ mu. Dɛ yɛbɔtɔn kookoo wɔ ɔman Ghana mu no, aban nko na ɔwɔ tum dɛ ɔkyerɛ bo a wɔmfa ntɔ kookoo no osaindɛ, obiara nnkotum dze noara no bo a ɔpɛ atɔ kookoo wɔ ekuafo nkyɛn. Iyi nam do ma aban no dze bo fofor a wɔmfa ntɔ kookoo wɔ ekuafo nkyɛn wɔ haban mu hɔ ara. Mpɛmpɛndo yi dze, aban apagaw bo no ekegyina Ghana sidi no ɔpepe ɔha-awɔtwe (800gh) ma baage kor biara. Iyi kyerɛ dɛ, ɔato kookoo tɔɔn (tonne ) kor biara mu ɔha nkyɛmu eduonu na kor (21%). Ɔda gua dɛ dɛm bo fofor yi bɛhyɛ ase edzi edwuma wɔ Fida, Ɔbrɛfɛw 14, 2022 dze kesi 2023.

Nna nkyɛ kookoo baage a no mu dur yɛ 64 kilos a nna no bo som Ghana sidi ɔpepe esia na eduosia (660gh) no no bo apagya akodu ɔpepe aha-awɔtwe (800gh) siesie. Ɔsoafo a ɔhwɛ edziban na kuayɛ nsɛm do, Okunyin Owusu Afriyie Akoto na ɔdze nsɛm yi too gua ber a nhyiamu tsiawa bi kɔr do wɔ Nkran, Ɔbrɛfɛw 5, 2022.

Ne nsɛm a ɔdze too gua no nye dɛ “ntomu ɔha nkyɛmu eduonu na kor (21%) yi bɔboa ma ekuafo etum enya mfaso a ɔsɔ enyi na ama kookoo edwumayɛ no ayɛ ahomka. Bio, aban bɔkɔdo ara dze nhyehyɛɛ ahorow ato gua dze aboa dodowara wɔdze hɔn ho ahyɛ kookoo edwumayɛ no mu na aboa ma hɔn nkorow so etu mpɔn”
.






