Cameroon a ɔwɔ Ebibir Atɔree na Finimfin afamu no nyaa ne fahodzi fii nhyɛdo amambu ase wɔ Sanda 1, 1960 mu, na obuee kwan maa ɔman a amambra ahyɛ no ma n’awoo.
Cameroon ne fahodzi ho abakɔsɛm no yɛ kuntann kakra, ɔnam dɛ nna wɔakyɛ asaase no mu a nna ɔsor nhyɛdo aban anaa ɔman a ɔhwɛ no biara do. Afa a nna wɔfrɛ hɔn French Cameroon na Bristish Cameroon no faa akwan soronko do nyaa fahodzi.
French Cameroon mu no, Union of the Peoples of Cameroon ( UPC), amandɔfo anamɔntukuw a wɔtseew no 1948 mu, na wodzii fahodzi ho aperdzi no enyim. UPC a akandzifo bi tse dɛ Ruben Um Nyobe na Ahmadou Ahidjo da ano no, frɛɛ dɛ nhyɛdo amambu no bɔbɔ adze na woenya Cameroon ne fahodzi.
France anngye annto mu dɛ ɔdze fahodzi a odzi mu bɛma Ebibiman ahorow ahorow nna wɔhyɛ n’ase no, na ɔmaa hɔn kwan dɛ wonyi dɛ wɔbɛdze hɔnho prɛkopɛr anaa wobobu hɔn man wɔ Ebibirmu-Frenchfo nkabɔmukuw ase. Sanda 1, 1960 mu no, France Cameroonfo yii dɛ wɔbɛyɛ fahodzi man na na wɔnye Francefo nhyɛdo amambu no paa nkwanta. Ahmadou Ahidjo a ɔtseew noho fii UPC ho kɛtseew Cameroon Union (UC) no bɛyɛɛ ɔman no ne mampanyin a odzi kan.
British Cameroon nyaa nhyɛdo amambu abakɔsɛm soronko. Nna ɔyɛ wiadze aman akɛse nkabɔmu kuw, League of Nations na ekyir yi United Nations, mbew a nna Britian hwɛ do. Afe 1961 mu no, Bristish Cameroon hyiaa egyinasi dɛ wonyi dɛ wɔbɛka Nigeria ho anaa wɔkɛka Cameroon man a woenya hɔn fahodzi fofor no ho.
Ɔbɛsɛ 1, 1961 mu, ber a United Nation hyehyɛɛ egyinasi ambatow no wie no, British Cameroon Etsifi toow dɛ wɔbɛka Nigeria ho, na British Cameroon Anaafo so toow dɛ wɔnye Cameroonman a wɔadze noho no bɛyɛ kor atsew Federal Republic of Cameroon. Ekyir no wɔpoow fideral structure no faa unitary States wɔ afe 1972 mu.
Cameroon ne fahodzi no yɛ da kɛse soronko bi edzi wɔ ɔman no abakɔsɛm mu, na ɔman no tuu amansiesie anamɔn, na wɔhwehwɛɛ dɛ koryɛ bɛba kasahorow na nyimpahorow no nyinara ntamu.
Ne nyinaa mu no, Cameroon akɔ ɔhaw pii mu wɔ ne fahodzinya no ekyir dɛ mbrɛ aman dodowara kɔr mu wɔ hɔn fahodzi ekyir no: amanyɛsɛm mu basaasayɛ, sikasɛm mu nsɛnsɛm, na dza ɔkɔ tsia amambu na nyimpa kyɛfa ho fahodzi. Iyinom nyinara ekyir no, Cameroon daho ara yɛ ɔman a ɔwɔ daakye pa. Ɔwɔ ɔdomankoma egyapadze bi tse dɛ fangow, gyamframa, famu egudze na ekuadze ahorow. Ɔman no n’amambra ahorow no so boa ma osi pi da nsewi.
Ewiei no, Cameroon ne fahodzi wɔ Sanda 1, 1960 mu, na ekyir no ɔnye Bristish Cameroon nkabɔmu wɔ Ɔbɛsɛ 1, 1961 mu no yɛ berhia soronko wɔ hɔn abakɔsɛm mu. Ber a Cameroon gu do resiesie no mpontu kwan no, koryɛ sunsum, na ahokeka a wɔwɔ dɛ wobesiesie ɔhaw ahorow na wɔahwɛ dɛ obiara no ho bɛba mu bi no bɔboa adandan ɔman no ne daakye, no nkɔdo na ne yiedzi.