Ɔnam nkitsaho a yɛnye afofor dzi ntsi, nkyɛ ho behia dɛ obiara n’enyi bɔkɔ n’anomu ho amma nka aba hɔ. Anomunka yɛ adze a nyimpa pii bu hɔn enyi gu do. Ɔmmfa ho na nyimpa a eyɛ, sɛ annhwɛ wo se yie na ennsiesie w’anomu dɛ mbrɛ otwar dɛ iyɛ a, nka ba hɔ. Nhwehwɛmu ada no edzi dɛ, sɛ yeyi nyimpa anan gyina hɔ a, hɔn mu kor wɔ anomunka. Nyimpa ɔha nkyɛmu eduonu enum na nhwehwɛmu ada no edzi bio dɛ wɔwɔ anomunka wɔ wiadze n’afɛnandze nyinara mu. Iyi kyerɛ dɛ nyimpa pii na wɔwɔ dɛm haw yi. Iyi yɛ ɔhaw a ɔdze adwendwen bɔto nkorɔfo do. Iyi ntsi, oye dɛ nyimpa bɔkɔ ayarsabea ber to ber akɔhwɛ hɔn se ho nsɛm amma dɛm ɔhaw yi ammba hɔn do.

Ndzɛmba anaa ndzeyɛɛ ahorow pii na ɔtwetwe anomunka ba. Bi yɛ dza ɔnam hɛn asetsena mu ndzeyɛɛ do ba na bi so yɛ dza ɔnam akwan horow bi do ba a yennyim do ba. Ndzɛmba a ɔdze anomunka ba no bi na odzidzi do yi.
Odzi kan nye edzidzi. Mpɛn pii no sɛ yedzidzi a, edziban no bi tum kɛhyehyɛ hɛn se mu na sɛ edziban yi dzi nda wɔ hɔ aber a yennyiyi mmfi hɔ a, ɔhyɛ ase bɔn na afei ɔdze nka ba hɛn anomu. Edziban bi tse dɛ galik na anwew tum dze nka a ano yɛ dzen ba hɛn anomu.

Boi, sɛ hɛn anomu nsu wew a, otum dze nka ba hɛn anomu. Ntafi a ɔwɔ hɛn anomu no wɔ kwan soronko a ɔfa do bɔ anomu ho ban. Sɛ hɛn anomu nsu wew anaa dɛ sɛ ɔnam yarba bi tse dɛ “xerostomia” do ma hɛn anomu nsu wew a, otum ma nka ba hɛn anomu.
Kwan a yɛfa do bɔ se ho ban so yɛ adze kor a no so tum twetwe anomunka ba. Dɛ yebotwutwuw hɛn se anaa yɛdze asaaba bɛfefa hɛn se ho no boa ma ma yeyi ndzɛmba a akeka hɛn se mu no fi hɔ. Sɛ yenntwutuw hɛn se a, mboaba awɔ frɛ hɔn “plaque” tum boa ano wɔ hɛn se mu. Ɔba no dɛm a, ɔma kur tɔ se n’ekyir honam na se no ntamu. Iyi na no Brofokasa mu no, wɔfrɛ no “periodontitis”. Sɛ yenntwutuw hɛn se yie anaa yennyiyi hɛn se mu fi ber to ber a, nka a ano yɛdzen bɛba hɛn anomu.

Nhwehwɛmu ada no edzi dɛ, akɔmkye na kabɔhaedratse pii ne ndzii tum dze nka ba hɛn ahomgu mu. Saintsir no nye dɛ, sɛ yedzi kabɔhaederatse pii a, ɔma Kɛmikals bi a ne dzin dze ketones ba nyimpadua no mu. Ketones yi kitsa nka a ano yɛ dzen na otum ma nka a ɔnnyɛ ahomka ba hɛn ahomgu mu a okowie anomunka.

Ndur pii no nomee so tum na yenya anomunka. Ndur no bi tum ma ntafi a nkyɛ ɔsɛ dɛ ɔba hɛn anomu no no do tsew a ɔdze nka no ba. Ndur no bi so dze nka ba hɛn ahomgu mu ber a ndzɛmba bi a ɔwɔ ndur no mu no akɔ hɛn mbɔgya no mu. Mfatoho nye ndur a wɔdze ma nkorɔfo a wɔregye ayarhwɛ fa kokoram yarba ho na edur a wɔfrɛ no “nitrates” a wɔdze sa “angina”.
Hɔn a wɔtaa fa edzibandur pii no so taa nya anomu nka anaa ɔma nka a ɔwɔ hɛn ahomgu mu no sesa.

Sɛ ndzɛmba bi a ɔnnsɛ dɛ ɔba hɛn anomu ba mu a, ɔdze nka ba hɛn anomu nkankanara nye mbofra.
Yarba ahorow bi tse dɛ kokoram, kakaw, mberɛbo ho nyarba na nyarba pii tum dze anomu nka ba ɔnam kɛmikals a ɔdze ba nyimpadua no mu no ntsi. Sɛ gaase gyina yafun no mu kyɛr a, no so tum dze anomunka ba ɔnam kɛmikals a egyina yafun no mu akyɛr ntsi.
Dza otwa tun nye tobaako na ɔnye ndubabɔn no nnomee. Tobaako wɔ nka soroko bi a sɛ enom a, otum ma nka ba w’enum nye w’ahomgu mu. Dɛmara so na sɛ yenom wee, sigaratse na marijuana a, otum ma yenya se ho yarba a ɔtwetwe anomu nka brɛ hɛn.





