Mpanyimfo dɛ, “Inyim amambra a, ennsɛɛ amambra”. Asɛmbisa no nye dɛ, “Ebɛnadze nye amambra?” Amambra kyerɛ kwan a nyimpakuw bi fa do bɔ hɔn bra anaa wɔyɛ hɔn ndzɛmba. Ɔkyerɛ nyimpakuw pɔkyee bi hɔn gyedzi na mbrɛ wosi hu afofor binom fa. Amambra gu ahorow. Yɛwɔ dza yɛdze enyi hu na dza yɛmmfa enyi nnhu. Dza yɛdze enyi hu no bi nye edziban, afadze, ahyɛnsewdze ahorow na dza ɔkeka ho. Dza yɛmmfa enyi nnhu no bi nye ndwom, asaw, gyedzi na dza ɔkeka ho.

Sɛ yɛka afadze a, ɔka amambra fibobow ahorow no ho na odzi mu akotsen yie kɛpem dɛ, nyimpa nnkotum atsena ase ber a onnkesiesie no ho. Sɛbew, nyimpa nnkotum ada adagyaw. Afadze a mereka ho asɛm yi, ɔno nye ebɛn? Afadze nye adze biara a nyimpa dasanyi dze siesie noho ma ɔkata n’adagyaw do na ɔma no ho so yɛ fɛw. Nyimpakuw biara wɔ hɔn afadze a wɔdze yɛ hɔnho ma hɔnho yɛ fɛw. Mfantsefo, Esuantsefo, Ahantafo, Anwonafo, Sarmufo, Krɔbɔfo, Nkranfo na Ghana nyimpakuw na nyimpakuw ahorow a wɔwɔ ewiase n’afɛndzeanan nyinara mu no wɔ hɔn afadze a wɔdze yɛ hɔnho ma hɔnho yɛ fɛw na ɔkata hɔn adagyaw do so. Sɛ ehwɛ Akanfo a Mfantsefo dzi mu akotsen yi a, wɔwɔ hɔn afadze soronko a ɔma hɔnho yɛ fɛw. Dza ɔyɛ soronko wɔ afadze ho nye dɛ, mbofra, mpanyimfo, mbanyin na mbasiafo nyinara wɔ hɔn dze. Iyinom nyinara ekyir no, ahemfo, skuulfo, asɔfo, edwumayɛfo ahorow na nyimpa ahorow a wɔkeka ho nyinara wɔ hɔn afadze a wɔdze yɛ hɔnho ma hɔnho yɛ fɛw. Mfantsefo afadze no bi nye sleetse na kaba, dwokoto, gyampa, atam a wofura, nsokota, kɔnmuadze, asowamuadze, mpɛtsea, nsahyɛdze, ananhyɛdze, ahondze, kotodwehyɛdze, takuwa, duukuu, poma na dza ɔkeka ho.

Afadze ahorow nyinara no, sɛ Mfantsefo dze yɛ hɔnho a, ɔkata hɔn adagyaw do na ɔma hɔnho yɛ fɛw yie. Mbom kor a ɔka ho a Mfantsefo mbaa dze siesie hɔnho a ɔma wɔda nsew wɔ ahoɔfɛw mu nye takuwasi. Takuwa yɛ nhwikyɛw a ahyɛnsewdze ahorow wowɔ ho a Mfantsefo mbaa dze siesie hɔnho. Ɔyɛ adze bi a ɔtse dɛ kyɛw dze, naaso wɔnnhyɛ; wosi. Ndɛ mber yi, yetum dze weege a aba ma mbaa hyɛ no dze toto mbrɛ takuwa tse no ho. Yetum so dze kyɛw a atsɛmbuafo hyɛ wɔ asɛndzibea no so yɛ ntotoho. Nkan no, nna ɔnnyɛ ɔbaa biara na nna osi takuwa. Ahembaa, mbaampanyimfo, esikafo na mbaa a hɔn dzibew krɔn na nna wosi takuwa. Nna wosi no afahyɛ, awargye na eyi mber. Nhyiamu anaa eguabɔ ase no, nna wosi takuwa. Mma w’anomu nnto o; wosi fun so takuwa ber a ɔda ne dadzempa do a ne nsa mpo onntum mma do no. Mbom mbaa nko hɔn efun na nna wosi hɔn takuwa. Ɔno mpo no, nna ɔnnyɛ ɔbaa biara.

Ndɛ mber yi, ɔbaa biara tum si takuwa no bi, na mbom, afahyɛ ase na etaa hu dɛ mbaampanyimfo esi bi papaapa. Sɛ etue baka wɔ Dena da a, nkyɛ ibohu dɛ ɔnnyɛ na koraa. Nkorɔfo tum si takuwa dze twa mfonyin ara ndɛ mber yi so. Ɔtɔ fa bi a, Mfantsefo mbaa binom a Mfantse amambra na amandze da hɔn akoma do no hyɛ wɔ hɔn awar ase dze da Mfantsefo amambra edzi kyerɛ afofor. Takuwasi a mereka ho asɛm yi a ɔma Mfantsefo mbaa da nsew wɔ ahoɔfɛw mu no, awerɛhowsɛm nye dɛ, ɔreyɛ atɔ nsu mu. Kasa fofor mu no, mebɛka dɛ enntaa nnhu dɛ Mfantsefo mbaa esi takuwa ndɛ mber yi. Takuwasi so wɔhɔ yi so, abakɔsɛm soronko bi taa ekyir. Dzi m’ekyir brɛbrɛww ma menda dɛm abakɔsɛm yi edzi nkyerɛ wo.

Takuwasi yɛ mpoanofo hɔn afadze. Dɛm ntsi, eba Mfantseman mu a, mpoanofo tse dɛ Denafo, Apaafo, Oguaafo, Dagofo, Mankoadzefo, Abrekumfo, Dwamamfo (Mumford), Otuamfo, Nomabofo, Egyaafo, Abandzefo, na Mfantse mpoano nkurow ahorow a wɔkeka ho no nndzi ho agor. Ɔyɛ adze bi a, ɔyɛ Mfantsefo nkotoo hɔn afadze. Dɛm ntsi sɛ ihu dɛ obi esi takuwa a, mma w’adwen nnyɛ wo tanta o, osiandɛ akwanya a ɔkyerɛ dɛ onyia no botum ayɛ Mfantsenyi no wɔ sor kyɛn esuom nsoroma. Ekɔto Mfantsenyi bi a ɔwɔ kwa mu eso oesi bi a, mma ɔnnyɛ wo hu osiandɛ Kɔbena na Abena; hɔn maame ara nye Benada. Sɛ edze afadze a Mfantsefo dze takuwa siesie hɔnho no wɔ guabɔ, afahyɛ na mbeambea ahorow a wosi no to nkyɛn a, takuwasi wɔ amambra bi a wɔfrɛ no ayefor a mbaa yɛ dze kyerɛ hɔn ahonya anaa hɔn dzibew wɔ hɔn apaamu. Mber papa mu no, medze bɔto gua ma m’akenkamfo. Hom nnom nsu ntweɔn ɔpɛ.

Awerɛhowsɛm nye dɛ, ndɛ mber yi, takuwasi reyɛ atɔ nsu mu. Bɛka dɛ enya atɔ nsu mu ewie mpo. Innhu dɛ mbaa dze siesie hɔnho bio. Sɛ ibohu mpo a, afahyɛber nko na ihu bi. Ɔno mpo no, ɔdeda mu nkorkor. Megyee too moho do hyɛɛ da ara dze takuwasi ho nkɔmbɔ kɔbɔɔ mbaa bi bisaa hɔn siantsir a afadze a ɔtse dɛm no reyew wɔ hɛn Mfantseman mu no na iyi nye nyiano ahorow a minyae. Mamma woennhu dɛ morototo hɔn ano o, eso nkɔmbɔdzi mu ara no, minyaa hɔn anomunsɛm kakra. Midzii kan dze ho nkɔmbɔ bae pɛr na ɔbaa kor a siantsir bi ntsi monnkɔbɔ ne dzin wɔ asɛm yi mu tsewee fii m’ano: “Na ndɛ mber yi so ebɛn takuwasi a? Ndɛ mber yi a weege nnyɛ na yi so yebohu no na esi takuwa”. Kor so sɔɔw do dɛ: “Ɔbɛyɛ serew mpo dɛ. Dɛ ewiaber keteke na ɔbaa bi esi takuwa dze nenam mu. Ebɛn asɛm a?” Kor so dze serew kae: “Ɔyɛ adze a, nna wosi fun so bi o ntsi sɛ isi mpo a esɛ fun ankasa”. Kor a ɔno odzii ho dase hyɛɛ me bɔ dɛ onyim ho abakɔsɛm bi na ber no, nna ogu n’edwumayɛ do ntsi ɔsee me dɛ mber pa mu no, ɔbɛka akyerɛ me. Ɔdze bɔ me pɛr, memmfa nnkam m’akenkamfo.
Sɛ ehwɛ nyiano ahorow na paserew a mihyiae wɔ takuwasi ho yi a, asɛmbisa no nye dɛ, “Wɔyɛ no dɛn na hɛn afadze a ɔtse dɛm yi abɛyɛ aserewdze yi?” Enyibue beberebe yi fi hen bɛgyee hɛn mbaa bɔɔ do a dɛm ntsi ndɛ takuwasi abɛdan atwetwedze yi? Memmpɛ dɛ m’asɛm yɛ tsentsen. Mpanyimfo dɛ, “Sankɔfa wonnkyir.” Hom mma yɛnkaa hɛn nkyi na tsetse wɔ hɔ yi, mpanyimfo kor yi ara san dɛ, “Ɔwɔ bi kyerɛ wɔ bi ka”. Asɛm pa yɛ tsia. M’ano atɔ.






