Abɔtɔ gua dɛ nkaa no soɛfo a nkyɛ ɔhwɛ Ghana sikasɛm do, ɔbemfo Kwesi Botchwey aka nkyen egu wɔ Korle-bu asopitsi, Memenda Ɔbrɛfɛw, 19, 2022 ber a nna ogudo regye ayarhwɛ. Wɔwoo no wɔ Tamale afe Fankwa 13, 1944 mu. Ɔbemfo Kwesi Botchwey dzii mfe 78. Ɔpanyin yi dzii dwumason dze boaa Ghanaman ara yie ber a ɔtse ase no.

PNDC aber do 1982 dze kesi 199, nna ɔbemfo Kwesi Botchwey na ɔyɛ soafo a ɔhwɛ sikasɛm do wɔ ɔman Ghana mu. Ɔkɔr do sanee yɛɛ soafo a ɔhwɛ sikasɛm do bio wɔ NDC aber do wɔ afe 1992 dze kesi 1995. Nhwehwɛmu kyerɛ dɛ, ɔbemfo Kwasi Botchwey na ɔsomee kyɛree dɛ soafo a ɔhwɛ sikasɛm do wɔ ɔman Ghana mu.
Ɔbemfo Kwesi Botchwey kɔr no skuul wɔ Presby asafo ne mbanyin mpanyimfo nsɔwdo skuul. Ɔtoaa do kɔr esuapɔn a ɔwɔ Nkran kropɔn Mantɔw mu kɛgye ntsetsee faa mbra ho. Owiei no, Okopue mu wɔ abrokyirmanmu kɔsɔɔw n’adzesua a ɔfa mbra hoasɛm no do wɔ Yale esuapɔn a wosua mbra ho nsɛm wɔ na afei, ɔsanee nyaa abɔdzin dɛ ɔbemfo wɔ esuapɔn a ɔwɔ Michigan no so wosua mbra ho nsɛm wɔ.
Ɔbemfo kwasi Botchwey kyerɛɛ adze wɔ Zambia esuapɔn mu, Dar es Salaam esuapɔn a ɔwɔ Tanzania na afei Ghana esuapɔn a ɔwɔ Nkran kropɔn Mantɔw mu. Ɔnoara so na nna ɔyɛ ɔfotufo dze ma “World Bank“ wɔ afe 1997 mu dze faa “World Development Report” ho.

Ɔsanee dzii dwuma dɛ nna ɔyɛ panyim a nna ɔda ebeguakuw bi a wɔwɔ nyimdzee soronko na wɔpaaw hɔn dɛ wɔnhwɛ ntoto ndzɛmba mfa dwumadzi bi wɔtoo no dzin “Enhanced Structural Adjustment Facility” ho. Annso hɔ ara, nna ɔsan so yɛ ɔfotufo dze ma UNDP’s UN Afrika dwumadzi soronko na afei so “European center for Development policy Management”.

Aber a nna Ɔbemfo kwasi Botchwey tse ase no, amanyɛkuw a ɔdɔmee nye NDC amanyɛkuw. Owura yi dzii dwumason ara yie dze maa n’amanyɛkuw na ɔmanmu no nyinara. Ehum kɛse na etu no na dza yɛreka ara nye dɛ Nyame mma no tsenabew pa.





