Akan kasa yɛ kasa a ɔka Kwa kasa ebusuakuw no ho. Kasahorow a ɔhyɛ kasa yi ase no bi nye Esuantse Twi, Mfantse, Akuapem Twi, Bono, Sewhwi, Wassa, Ahanta, Nzema na dza wɔkeka ho. Ɔyɛ kasa bi a abɔ apetse wɔ hɛn man yi ne beebiara. Iyi ama dodowara na wotum ka kasa no; annyɛ koraa no, nyimpa kor bi botum aka ne nkasafua kor anaa ebien bi.
Afe 2021 Ghana Nyimpa na Adan Nkanee ho nhwehwɛmu a “statista.com” dze bɔtoo gua no kyerɛ a, Akanfo yɛ ɔha nkyɛmu eduanan enum ekyirpɔw esuon (45.7%). Iyi kyerɛ dɛ, Akanfo nkotsee a wɔwɔ Ghana no rekeka akɔ Ghana ne nkyɛmu pɛpɛɛpɛr. Nhwehwɛmu no san kyerɛ a, Ghanafo a wɔdze Akan kasa dzi dwuma, anaa wɔka kasa no yɛ bɛyɛ ɔha nkyɛmu eduowɔtwe (80%). Nna tserɛ, Ghana kasa biara nnyi hɔ a ɔbɛn Akan kasa no.
Sɛ ɔba no akyerɛw mu a, Akan kasa no dzi mu yie. Dɛm ntsi, wosua kasa no wɔ mangow kor dze kesi suapɔn. Kasa no wɔ akyerɛwamba eduonu ebiasa. No mu mbawor anaa ndze ngyegyee yɛ esuon [a, e, ɛ, i, o, ɔ, u]. Ngyegyee mu no, ɔyɛ akron. Iyi yɛ ber a /a/ ma hɛn ngyegyee ebien; /a/ na /æ/. Bawor ngyegyee /o/ so ma hɛn ngyegyee ebien. Iyi nye nankasa no ho /o/ na /ʊ/. Akan akyerɛwamba no, no mu duesia na ɔyɛ nkonsonantse anaa anomu ngyegyee. Iyi nye [b, d, f, g, h, k, (l), m, n, p, r, s, t, w, y, (z)]. Medze /l/ hyɛɛ adaka () mu osiandɛ ber biara a ibohu wɔ Akan kasa mu no, nkankan Mfantse mu no, ɔkyerɛ dɛ dɛm kasafua no yɛ ɔfɛm kasafua. Mfatoho: bɔɔl, skuul, lɔre, ludu, na dza ɔkeka ho. Bio, medze /z/ hyɛɛ adaka mu osiandɛ ɔyɛ akyerɛwba bi a onntum nngyina no ho do wɔ Akan kasa mu; kye dɛ ɔyɛ anomu ngyegyee nta na ɔdze no ho abata /d/ ma ɔyɛ /dz/. Ɔno mpo no, Mfantse kasa mu nko na otum dzi dwuma dɛm.
Ɔhaw a ɔwɔ kasa no ne nkyerɛwee ho no nye dɛ, nyimpa dodowara a wɔdze dzi dwuma wɔ sohyial midia prama ahorow do no mmfa nndzi dwuma yie. Wɔrekyerɛw a, wɔnnkyerɛw no yie. Iyi ama wɔdze ahyɛnsewdze ahorow binom na wɔdze gyina hɔ ma dɛm akyerɛwamba yi a ɔnnkɔ yie mma kasa no. Mpɛn pii no, ɔyɛ akyerɛwamba “ɛ” na “ɔ” na nkorɔfo nnkyerɛw no yie. Wɔdze ahyɛnsewdze ahorow bi tse dɛ “), c, ],}” dze gyina hɔ ma “ɔ”. Wɔsan dze ahyɛnsewdze ahorow bi tse dɛ “3,e, £,€” na dza ɔkeka ho dze gyina hɔ ma “ɛ”. Iyi ma kasa no no mpontui ka ekyir.
Dza otwa nson mu kɛse kɛse nye hɛn ɔman ne tɛlɛbihyen ahorow a wɔyɛ mfom a ɔtse dɛm wɔ hɔn akyerɛw mu ber a wɔdze kasa no dzi dwuma no. Tɛlɛbihyɛn edwumayɛfo yi kyerɛw no dza wɔpɛ biara dze to gua sɛɛ kasa no ber a nkyɛ wobotum ekohu obi a ɔakwadar kasa no mu ma ɔaboa hɔn. Ɔba no dɛm a, dɛ mbrɛ dodowara hɔn nyimdzee wɔ hɛn kasaa no ho wɔ famu ntsi, wonnhu mfom a ɔwɔ ho na wɔgye bɔ hɔn do mpo dɛ woetum dze hɛn kasaa no edzi dwuma.
Nhwehwɛmu kakra a akannews.com ɔkyerɛwfo Ebenezer Kobinah Offen yɛe faa ɔhaw yi ho no kyerɛ a, amamfo yɛ mfom a ɔtse dɛm wɔ sohyial midia prama ahorow do ber a wɔrekyerɛw kasa no osiandɛ, wonnyi abaɛfor kyerɛwpon a Akan akyerɛwamba yi wɔ do. Binom so kyerɛ a, wɔwɔ kyerɛwpon no bi dze, naaso no dwumadzi yɛ hɔn akwadwer.
Ɔnam dɛm nhwehwɛmu yi do ntsi, akannews.com na Bolingo Consultfo agye ato hɛnho do dɛ yɛbɔboa abɔ kasa no ho dawur etu no dwumadzi mpon wɔ sohyial midia prama do. Dɛm ntsi, yɛayɛ nhwehwɛmu ehu dɛ, abaɛfor kyerɛwpon ahorow a Akan kasa akyerɛwamba yi wɔ do no bi nye:
a. Google keyboard
b. Kasahorow
d. Microsoft Swiftkey
e. African keyboard
ɛ. Phonetics keyboard
f. IPA keyboard
h. Ghana keyboard
i. Akan keyboard
Ibenya dɛm abaɛfor kyerɛwpon yi bi wɔ “Google Play store”, “Apple Store” na abaɛfor fiadze ahorow a ɔkeka ho. Bolingo Consultfo na akannews.com akyerɛwfo se, “Sɛ erekyerɛw dze a, kyerɛw no yie”.