AI gyina hɔ ma ‘Artificial Intelligence’ wɔ Borɔfo kasa mu. Sɛ yɛka AI a, ɔyɛ abaɛfor mfir a wɔakeka abobɔ mu a ɔma mfir tum dzi dwuma dɛ mbrɛ nyimpa n’adwen yɛ edwuma no. Binom so kyerɛkyerɛ mu dɛ ɔyɛ abaɛfor mfir a wɔakeka abobɔ mu a otum dzi dwuma dɛ nyimpa n’adwen mber kumaa bi mu. Nokwar, AI bɔbɔ adze akyɛr kakra dze, eso ɔhyɛɛ ase dɛ ɔregye dzin wɔ Ebibiman mu, tsitsir Ghana nnkyɛree biara.
Nkorɔfo dodowara na wohu AI dɛ ɔyɛ akodze bi a ɔko tsia nkorɔfo gye hɔn ndwuma. Mbom, sɛ egyen w’enyi a, ibohu dɛ AI ronnko nntsia nkorɔfo hɔn edwuma; mbom orutu edwumayɛ mpon. Ndwuma ahorow na AI dze aba na ogu do ara rubuebue akwan ma afofor so. Dɛ mbrɛ wiadze adan abaɛfor mfir wiadze no, AI mfir yɛ mfir bi a ɔboa nyimpa n’edwumayɛ na ɔboa ma otum dwen fa akɛsedze a ɔbɔboa edwuma no mpontui.
Mbrɛ nyimpa binom rekyerɛ dɛ AI abɛhyɛ nyimpa ananmu wɔ edwumayɛ afamu no, mfir no runu n’ahoɔdzen mu mbom. Mfatoho: AI ohonyi na mfir ahorow binom ama datser edwuma afofor abɔbɔ adze. Dɛm adatserfo yi, wɔatsetse hɔn nyimdzee kwan soronko bi do a ɔboa hɔn ma wotum dze AI mfir dzi dwuma ahorow a ɔbor nyimpa ne ntseasee do. AI mfir yi boa adatserfo yi ma wɔyɛ obi oprehyɛn ber a wɔmmpaapaa no. Ndzɛmbayɛ ndwuma akɛse mu no so, AI mfir tum yɛ edwumadzen na ndwuma a ne yɛ yɛ hu papaapa. Dɛm ndwuma no, ne yɛ tum ma nyimpa pira anaa ɔhwer no nkwa. Iyi ama bambɔ ho nsɛnsɛm rokɔ kan yie wɔ ndwuma ahorow mu.
Bio, AI dze ndwuma ahorow abɔbɔ adze. Afei dze, ndwumakuw ahorow na wɔrohwehwɛ hɔn a wɔwɔ AI ho nyimdzee. Ndwuma akɛse na nkakramba nyinara ehu dɛ, mbrɛ wiadze rotow kɔ no, AI ho hia papaapa ntsi, wɔdze hɔn werɛ ahyɛ mu. Ɔnam do ma da baa nkorɔfo nam hɔn nyimdzee a wɔwɔ no wɔ AI ho no do nya edwuma yɛ. Edwuma mpanyimfo so ehu dɛ, seseiara yɛwɔ AI wiase ntsi, kaw biara a otwar dɛ wɔbɔ no, wɔrobɔ ma hɔn ndwuma rutu mpon.
Nwomasua mu no so, AI dze ndwuma pii abɔbɔ adze. Esuapɔn etsitsir a wɔwɔ Amereka na no nkwaado na wɔahyɛ AI nwomasua ase. Dɛm esuapɔn yinom bi nye Carnegie Mellon University
Massachusetts Institute of Technology (Amereka), Stanford University (Amereka), University of California (Amereka), University of Toronto (Canada), University of Oxford (Ngyiresi),
Tsinghua University (China), University of Illinois at Urbana – Champaign (Amereka), University of Southern California (Amereka) University of Washington – Seattle (Amereka) na wiadze esuapɔn etsitsir a wɔkeka ho. Woebue kwan a ɔma esuafo tum nya abɔdzin nkrataa ahorow wɔ AI nwomasua mu. Iyi ama wɔafa hɔn a wɔwɔ ho nyimdzee no edwuma mu dɛ AI akyerɛkyerɛfo. Hɔn a wɔdze hɔn nyimdzee a wɔwɔ no wɔ ho no rekyerɛw mbuukuu na ntanɛtse do nsɛm a ɔboa hɔn ma wonya sika.
Iyinom na binom a wɔkeka ho na AI dze roboa edwumayɛ kyɛn dɛ orugu. Mbrɛ no nsunsuando pa wɔ ndwuma ahorow do tse ni ntsi, onnyi dɛ yehu dɛ ɔyɛ ɔhaw anaa adze bi a ɔresɛɛ nkorɔfo edwuma anaa ɔrema woriyi nkorɔfo edzi efi edwuma mu. Tse dɛ ber a abaɛfor mfir dzii kan bɔbɔɔ adze no, nokwasɛm dɛ binom ahwer hɔn ndwuma ɔnam AI mfir ntsi dze, eso onnyi dɛ yehu no dɛ ɔyɛ tamfo kɛse kɛse dze ma nyimpa, mbo otwar dɛ yehu no dɛ ɔyɛ boafo a oetu no ho esi hɔ roboa dasanyi wɔ n’edwumayɛ mu.






