Mpanyimfo se, “Mma mmpɛ ntsɛm mmbua atsɛn” dze, eso akɛba no dɛ amamfo binom ebu hɔn enyi egu mpanyimfo asɛm yi do. Ɔno nye dɛn? Atsɛn a amamfo bua no ntsɛmpa do reyɛ agye hɛn man yi abɔ do. Sɛ yɛka atsɛn a amamfo bua no ntsɛmpa do a, ɔyɛ ber a obi a amamfo susu dɛ ɔyɛ ewi no, wɔdze akodze ahorow tse dɛ ndua, mbobaa, sekan, adar anaa adze biara a hɔn nsa bɛka no pira no, bor no anaa woku no.
Ɔtɔ fa bi a, wotum dze nkorɔfo a wɔtsetse dɛm no fa atseetsee ahorow mu. Binom mpo tum sa onyia wosusu dɛ ɔyɛ ewi no asede, kootar anaa edubɔn ma owu. Binom so tum dze sekan anaa adar twitwa hɔn a wɔtse dɛm no dɛ nantwi nam. Binom so tum siw hɔn a wɔtsetse dɛm no abo bor hɔn ndua ma wɔyɛ mberɛw anaa wowu. Binom dze, wɔabor hɔn ma wɔagogow no, wɔdze kresin anaa fangoo gu hɔn do pa gya to mu hyew hɔn dwɛɛ a ɔyɛ awerɛhowsɛm a otwar dɛ aban hwɛ dze ne nan si famu siw ano kwan.
Mpanyimfo dɛ, “Sɛ papa da hɔ na biribiara annka a, ɔnnkɛyɛ kyerɛdɛ”. Amamfo a wɔdze hɔnho gye ndzeyɛɛ bɔn a ɔtse dɛm mu no kyerɛ a, wɔwɔ hɔn siantsir. Siantsir bɛn? Hɔn siantsir nye dɛ, hɔn a wɔtse dɛm yi, mekyerɛ hɔn a wosusu dɛ wɔyɛ ewifo yi haw hɔn adwen yie. Ber a amamfo yi berɛ tsew hɔn enyim fifir yɛ edwuma nya sika yɛ hɔn egyapadze no, na hɔn a wosusu dɛ wɔyɛ ewifo yi dze sema kakra bi ebowia kɔ. Dza otwa hɔn nson mu no nye dɛ, sɛ wonya kwan wia ndzɛmba no dɛm a, wɔtɔn no adefoode dze sika no kɔnom ndubabɔn.
Bio, amamfo kyerɛ a, hɔn a wosusu dɛ wɔyɛ ewifo anaa ewuradan yi yɛ hɔn a hɔnho yɛ hu kɛpem dɛ, ber a worukowia adze no, wɔboa hɔnho. Ebɛn ahoboa a? Wɔdze akodze ahorow tse dɛ sekan, ekuma nkakramba na adze biara a n’ano yɛ ndam hyɛ hɔnho. Ɔtɔ fa bi mpo a, binom tum siesie hɔnho araa kɛpem dɛ, ber a wɔdze ndzɛmba a ɔtse dɛm ahyɛ hɔnho no, wɔsan so dze itur ka ho ntsi sɛ ɔkɛba no dɛ aperaper ba mu a, na wɔdze epira anaa wɔdze eku onyia wɔnye no bɛper no. Ɔtɔ fa bi mpo a, wotum to mbɔndar. Iyi si ber a onyia woruwia no no yɛ ɔbaa na ɔmmpɛ dɛ ɔma noho kwan no. Iyi ma amamfo hu hɔn dɛ wɔyɛ nyimpabɔmfo a hɔn saso bi mmbaa da ntsi sɛ hɔn nsa suo hɔn mu a, wɔmmfa hɔnho nnkyɛ hɔn korakoraa.
Dza otwa amamfo nson mu kɛse kɛse wɔ hɔn a wosusu dɛ wɔyɛ ewifo no ho no nye dɛ, ber a wɔakyer hɔn no a wɔannyɛ hɔn hwee na wɔdze hɔn kɛma aporisifo no, aporisifo yi nnyɛɛ hɔn hwee; wɔdze hɔn to fiadze mber kakra na wogyaa hɔn ma wɔsan bɔtoa hɔn ndzebɔn do bio. Dɛm ntsi, amamfo nngye aporisifo nndzi bio ntsi wonnhu mfasodze a ɔwɔ do dɛ sɛ wɔkyer hɔn a wosusu dɛ wɔyɛ ewifo yi a, wɔdze hɔn kɛma hɔn tse dɛ mbrɛ Ghana mbra tse no. Iyinom na siantsir ahorow a ɔka ho ntsi na amamfo dze mbra hyɛ hɔn nsamu yɛ dza wɔpɛ ber a wɔkyer hɔn a wosusu dɛ wɔyɛ ewifo no.

Ndzeyɛɛ a ɔtse dɛm no, ebɛn asɛm na Ghana amanbra no ka fa ho? Atsɛn a amamfo bua no ntsɛmpa do no yɛ bɔn kɛse kɛse wɔ hɛn mbra baatan no mu. Woetsintsim no wɔ “Act 29” a ɔwɔ ɔman no ne “Criminal Code” a ɔbɔbɔɔ adze afe 1960 mu no. Mbra no mu no, Ɔfa 46 kyerɛ a, “Obiara a ɔtwe sekan no wu wɔ sekan ano”. Nna tserɛ, obiara a obedzi ewu no, ɔman no bobua ma woekum no bi. Ɔfa 47 so kyerɛ a, “Obiara a ɔbɛfa kwan bɔn do ahyɛ da ara eku obi no, odzi fɔ wɔ owu enyim”. Ɔfa 48 so kyerɛ a, “Obiara a ɔbɔbɔ ne tsir mu pɔw dɛ obedzi ewu no, obu ewudzi mbra a ano yɛ dzen a odzi kan no do na iyi ma odzi fɔ wɔ mbra no enyim”. Bio, Ɔfa 48 so kyerɛ a, “Obiara a ɔfa kwan bɔn do anaa ɔhyɛ da ara pira obi fofor no, obu ewudzi mbra a n’ano yɛ dzen a otsia ebien no do na iyi ma odzi fɔ wɔ mbra no enyim.
Mbra ahorow a ɔbata ndzeyɛɛ a ɔtse dɛm ho no mu bi nye nye. Dɛm ntsi, otwar dɛ sɛ amamfo nsa suo hɔn a wosusu dɛ wɔyɛ ewifo mu a, wɔdze hɔn kɔ poristeehyen kɛma aporisifo. Otwar dɛ sɛ amamfo kyer hɔn a wɔtsetse dɛm na wɔdze hɔn kɔ poristeehyen a, aporisifo no dze hɔn fa mbra kwan do. Sɛ obiara yɛ n’afa mu dze a, ndzeyɛɛ a ɔtse dɛm yi ase botu wɔ hɛn man yi mu. Yɛmma Ghana ndzi kan wɔ hɛn adze nyinara mu.