Yarba ahorow esia na apɔwmudzen edwumayɛfo ada no edzi mber pii dɛ okum mbofra wɔ ɔman Ghana na ɔnye Ebibirmu nyinara. Dɛm yarba ahorow esia yi yɛ dza okum mbofra a wonya bi no mu faa ara ntsɛntsɛm. Ɔwɔ mu dɛ kwan wɔ hɔ a wotum bɔ mbofra ho ban fi dɛm yarba yi ho mbom abofra biara a wɔannwɔ no pandze a ɔboa bɔ hɔn ho ban no tum nya yarba yi ma brɛ fi ho no nsunsuando ho. Yarba esia iyinom nye tuberculosis, wɔwbɔ, diptheria, tetanɔse, ntoburo, na poliomyelites. Mbofra a wonya dɛm yarba yi no mu biara tum fa mu wu na binom so da yar mpa do mber pii. Hɔn mu piinara so na ɔma wodzi dzɛm. Akyerɛw yi bɛfa yarba esia yi nkorkor akyerɛkyerɛ mu ma afofor ehu na wɔayɛ dza wobotum biara dze abɔ hɔn mba ho ban.
Odzi kan nye tuberculosis. Iyi yɛ dza mbofra nya no mframa mu. Kwan kor a obi fa do nya nye dɛ ɔbɔnom nantwi a oeenya tuberclosis yarba yi bi n’enufu mu nsu. Iyi kyerɛ dɛ nnyɛ nyimpa nko na onya dɛm yarba yi mbom mbowa nyinara so tum nya bi. Tuberculosis yɛ yarba a yetum nya no mframa mu.no dɛm ntsi yetum so dze saa afofor a yenye hɔn dzi ehyia. Sɛ abofra bi nya tuberculosis na sɛ n’awofo enndzi ho dwuma ntsɛntsɛm a otum ma ɔyar dzendzenndzen ma otum fa mu hwer no nkwa. Iyi ntsi na aban dze nhyehyɛɛ egu kwan do ma sɛ wɔwo abofra araa pɛr na wɔawɔ no pandze a ɔbɔboa abɔ no ho ban efi tuberculosis ho. Boi nhwehwɛmu akyerɛ dɛ abofra biara a wɔawɔ dɛm pandze no nnyi dɛ onnya yarba no bi mbom abofra a ɔnnwɔ dɛm pandze no bi tum nya bi ntsɛntsɛm.
Ɔtɔ do boi nye wɔwbɔ. Iyi so yɛ yarba a ɔdze haw ba mbofra hɔn ahomgu mu. Ɔyɛ mboaba na wɔdze dɛm ɔhaw no ba. Dza ɔbɛma baatan bi ehu dɛ ne ba enya bi nye dɛ abofra no bɔbɔ wɔw ntoatoado wɔ mber pii mu. Abofra no san nya bun, ɔfefe na afei nsu sɔn fi no hwen mu ba. Sɛ ɔba no dɛm na wɔannsɔw ano ntsɛm a abofra no wu ɔnam dɛ ɔabɔ wɔw no akyɛr na onnya mframa a ɔdze bɔhom ntsi. Dɛ wɔbɔbɔ mbofra ho ban ntsi, aban nam apɔwmudzen edwumayfo do ayɛ nhyehyɛɛ ma wɔwo abofra no ma odzi ndaawɔtwe esia araa pɛr na wɔawɔ no pandze dze abɔ no ho ban amma oenya bi. Wɔdze fora diptheria na tetanɔse pandze dze wɔ hɔn mpɛn abiasa wɔ dapɛn anan biara ntamu. Iyi bɔ abofra no ho ban fi wɔwbɔ no ho.
Ɔtɔ do ebiasa nye diptheria. Dɛm yarba yi yɛ dza ɔnnta nnsi. Dodowara nya no bea nkorɔfo pii edzi ehyia anaa wɔtse. Sɛ abofra bi nya bi a, onya bun na afei so onya haw wɔ ne menba mu a ɔma wonya haw wɔ ahomgu mu. Binom mpo hɔn kɔn tum hon.
Otsia bio nye tetanɔse. Tenanɔse so yɛ yarba a okum mbofra araa yie. Sɛ abofra a wɔawo no fofor tu kur a, tetanɔse mboaba no tum wura mu Bio, tetanɔse mboaba yi tum fa abofra a ɔawo no fofor no ne mfunuma mu no oetwa no fofor no mu wura nyimpadua no mu. Iyi ma abofra no ne honam mu ntsin nyinara nya haw. Sɛ abofra bi nya tetanɔse a, ɔma ɔkyen na afei so onntum mmbue n’ano papa. Mbofra a wonya tetanɔse no hɔn mu dodowara hwer hɔn nkwan mpo ber a wɔama hɔn ayarhwɛ ekyir no. Dɛ yɛbɔbɔ mbofra ho ban efi tetanɔse ho ntsi, wodzi dapɛn esia ara pɛr a nna wɔawɔ no pandze a ɔbɔbɔ no ho ban. Wɔwɔ no mfe enum biara ntamu. Apɔwmudzen edwumayɛfo akyerɛ dɛ nkyɛ oye dɛ basia biara a oedzi mfe du esia dze kesi mfe eduanan akron bɔwɔ pandze yi bi abɔ hɔn ho ban na hɔn mba a wɔbɔwo wo hɔn daakye no ho ban.
Dza ɔtɔ do enum nye yarba a wɔfrɛ no ntoburo. Ntoburo rukum mbofra pii a ɔnnyɛ asɛm kakraba. Ɔyɛ yarba a ɔtaa ba mbofra do papaapa. Osuma abaatan pii ma wobuhu no na abofra no efi nsa ewiei. Ntoburo san yɛ nsaa yarba a mbofra nya no mframa mu ber a obi a ɔwɔ bi rohwentse, rekasa anaa ɔrobɔwɔw. Dza ɔbɛma ehu dɛ wo ba enya bi nye dɛ ɔhyɛase nya bun, honam enyi nsawansawa, hɔn enyi yɛ kɔkɔɔ na afei wɔwbɔ. Wɔwbɔ no yɛ dɛ mbrɛ bɔdɔm pow ara pɛr. Mbofra binom ho nsu wew ɔnam afefe na egyanan pii a ɔbɔkɔ no ntsi. Binom nya hɔn tsir dzidzi mu na binom so hwer hɔn nkwa. Sɛ wɔwo abofra fofor a, abosom akron ekyir na wɔwɔ no ntoburo ne pandze. Sɛ nhwehwɛmu kyerɛ dɛ mbofra pii wɔ ntoburo wɔ dɛm bea no a abofra ɔawo no fofor no wɔ no a, wɔwɔ no pandze no ntsɛntsɛm amma oennya bi.
Dza ɔtɔ do esia na otwa tun nye polio. Polio yɛ yarba kor so ɔyɛ hu araa yie a otum ma abofra bubu gu hɔ. Mboaba no a wɔdze ba no fa egyanan mu na sɛ nwansema kesi do a wotum dze ma obi fofor. Sɛ obi kɔ egyanan na ɔannhohor ne nsa no yie a, otum dze mboaba no ma afofor. Sɛ abofra bi nya polio na ɔannwu a onya mbubui a wɔnnantsew hɔn nkwa nda nyinara. Apɔwmudzen edwumayɛfo wɔ edur a wɔdze sɔ abofra no n’anomu dze bɔ no ho ban fi polio ho. Wɔyɛ iyi mpɛn anan wɔ bosoom kor biara ntamu.
Pii na akyerɛw yi ada no edzi na ohia dɛ abaatan enyi bɔkɔ hɔn mba ho ayɛ dza otwar dɛ wɔyɛ biara dze bɔ hɔn mba ho ban fi yarba esia a nhwehwɛmu akyerɛ dɛ okum mbofra a wɔawo hɔn fofor no amma ammfa ɔhaw biara ammba mbofra yi do.